Život Prešova
online
online
Pred 130 rokmi sa narodil svetoznámy český maliar Jan Zrzavý
05.11.2020 Celý región
Okrouhlice/Bratislava
5. novembra (TASR) - Svoj prvý a dnes slávny obraz Údolie smútku
namaľoval český maliar Jan Zrzavý ako 17-ročný. Patril ku generácii
českej výtvarnej avantgardy, ktorá sa formovala začiatkom 20. storočia. V
jeho originálnom diele sa spája secesný symbolizmus s expresionizmom či
impresionizmom a neskôr aj s kubizmom. Od narodenia svetoznámeho
maliara, ale aj ilustrátora, grafika a scénografa uplynie vo štvrtok 5.
novembra 130 rokov.
Obrazy Jána Zrzavého, ktorý považoval umenie za veľkú božskú hru, sa v súčasnosti predávajú za milióny českých korún. Jeden z rekordov zaznamenala napríklad maľba Ležiaci mládenec z roku 1912, ktorá sa v novembri 2013 predala na aukcii v londýnskej aukčnej sieni Sotheby's v prepočte za 17,7 milión českých korún.
Častou témou jeho obrazov bola tvár, postava a krajina, prostredníctvom ktorých sa snažil vyjadriť melanchóliu či osamelosť, ktoré boli aj základnými životnými pocitmi samotného Zrzavého. Jeho dielo, ovplyvnené aj vierou v Boha, bolo originálnou výpoveďou o smútku, samote, pokore, živote a smrti.
Zrzavý bol síce členom najvýznamnejších českých umeleckých skupín a spolkov, ale jeho život a tvorba sa odohrávali akoby mimo centra umeleckého diania. Okrem Prahy tvoril aj v ateliéri v rodných Okrouhliciach a medzi jeho obľúbené miesta patrilo tiež mestečko Krucemburk na Vysočine, kde je aj pochovaný.
Jan Zrzavý sa narodil 5. novembra 1890 v obci Okrouhlice nachádzajúcej sa neďaleko Havlíčkovho Brodu. Vyrastal v rodine učiteľa a mal šesť súrodencov. Stredoškolské vzdelanie, s ročnou prestávkou, keď študoval v Kutnej Hore, nadobudol na gymnáziu v Havlíčkovom Brode. Čo sa týka známok nepatril k dobrým študentom, na jeho vysvedčeniach sa objavovali aj pätorky a učitelia často nehodnotili ani jeho výtvory na hodinách kreslenia lepšou známkou ako trojkou.
V roku 1905 sa pokúšal dostať na Vysokú školu umelecko-priemyslenú (UMPRUM) v Prahe, ale neprijali ho. Na umenie však nezanevrel a navštevoval súkromné kurzy u maliarov Karla Reisnera, Františka Županského a Františka Ženíška mladšieho.
Študentom UMPRUMu sa napokon stal v roku 1907, ale po dvoch rokoch bol zo školy vylúčený, nevedel sa totiž prispôsobiť akademickej výučbe maľby. V nasledujúcich rokoch sa ešte štyrikrát pokúšal dostať na pražskú Akadémiu výtvarných umení (AVU), ale neúspešne. Počas vysokoškolského štúdia podnikol prvú cestu do Paríža, kde sa ešte viac zoznámil s modernými európskymi výtvarnými smermi.
Po návrate do vlasti sa podieľal na vzniku umeleckého združenia Sursum. V roku 1912 sa zúčastnil na spoločnej výstave skupiny a jeho obraz Spiaci mládenec označil významný český maliar Bohumil Kubišta za najlepší obraz výstavy. Vďaka jeho odporúčaniu sa Zrzavý stal členom Spolku výtvarných umelcov Mánes, pod hlavičkou ktorého vystavoval do roku 1917. V tomto období namaľoval známe obrazy ako Kázanie na hore (1912), Kleopatra I. (1912), Kristus dobrý pastier (1913), Dáma so závojom (1915), alebo Utrpenie (1916).
V roku 1923 sa stal členom Umeleckej besedy a zároveň patril aj do skupiny Tvrdošijní. V rokoch 1922 - 1938 absolvoval Zrzavý niekoľko ciest po Taliansku a Francúzsku.
Prvýkrát sa ako scénograf predstavil v roku 1931, keď pre pražské Národné divadlo pripravil scénu k opere Wolfganga Amadea Mozarta Idomeneus, kráľ krétsky. S Národným divadlom napokon spolupracoval do roku 1959.
Sklamaný udalosťami po Mníchovskej dohode (1938) prestal s návštevami milovaného Francúzska a uchýlil sa k maľovaniu melancholických obrazov inšpirovaných krajinou svojho detstva.
Po druhej svetovej vojne vymenovali v roku 1947 Zrzavého za profesora maľby na Filozofickej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci. Na univerzite pôsobil do roku 1950, keď nastupujúci komunistický režim označil jeho dielo za formalistické. Vrátil sa do rodnej obce a venoval sa výtvarnej tvorbe v slobodnom povolaní.
Na scénu sa vrátil v roku 1963, keď mu Národná galéria v Prahe pripravila retrospektívnu výstavu. Výstava mala veľký úspech a Zrzavého obrazy z obdobia rokov 1907 - 1962 si mohli pozrieť aj milovníci umenia v Brne a Bratislave. V roku 1966 udelili Janovi Zrzavému titulu Národný umelec.
Svetoznámy výtvarník Jan Zrzavý, v diele ktorého sa odrazil nielen vplyv avantgardných výtvarných smerov, ale aj odkaz renesančných majstrov Raffaela a Leonarda da Vinciho, zomrel 12. októbra 1977 v Prahe. Pochovaný je na vlastné želanie v Krucemburku, kde sa nachádza aj Pamätná sieň a múzeum Jana Zrzavého a po maliarovi je aj pomenované námestie.
Obrazy Jána Zrzavého, ktorý považoval umenie za veľkú božskú hru, sa v súčasnosti predávajú za milióny českých korún. Jeden z rekordov zaznamenala napríklad maľba Ležiaci mládenec z roku 1912, ktorá sa v novembri 2013 predala na aukcii v londýnskej aukčnej sieni Sotheby's v prepočte za 17,7 milión českých korún.
Častou témou jeho obrazov bola tvár, postava a krajina, prostredníctvom ktorých sa snažil vyjadriť melanchóliu či osamelosť, ktoré boli aj základnými životnými pocitmi samotného Zrzavého. Jeho dielo, ovplyvnené aj vierou v Boha, bolo originálnou výpoveďou o smútku, samote, pokore, živote a smrti.
Zrzavý bol síce členom najvýznamnejších českých umeleckých skupín a spolkov, ale jeho život a tvorba sa odohrávali akoby mimo centra umeleckého diania. Okrem Prahy tvoril aj v ateliéri v rodných Okrouhliciach a medzi jeho obľúbené miesta patrilo tiež mestečko Krucemburk na Vysočine, kde je aj pochovaný.
Jan Zrzavý sa narodil 5. novembra 1890 v obci Okrouhlice nachádzajúcej sa neďaleko Havlíčkovho Brodu. Vyrastal v rodine učiteľa a mal šesť súrodencov. Stredoškolské vzdelanie, s ročnou prestávkou, keď študoval v Kutnej Hore, nadobudol na gymnáziu v Havlíčkovom Brode. Čo sa týka známok nepatril k dobrým študentom, na jeho vysvedčeniach sa objavovali aj pätorky a učitelia často nehodnotili ani jeho výtvory na hodinách kreslenia lepšou známkou ako trojkou.
V roku 1905 sa pokúšal dostať na Vysokú školu umelecko-priemyslenú (UMPRUM) v Prahe, ale neprijali ho. Na umenie však nezanevrel a navštevoval súkromné kurzy u maliarov Karla Reisnera, Františka Županského a Františka Ženíška mladšieho.
Študentom UMPRUMu sa napokon stal v roku 1907, ale po dvoch rokoch bol zo školy vylúčený, nevedel sa totiž prispôsobiť akademickej výučbe maľby. V nasledujúcich rokoch sa ešte štyrikrát pokúšal dostať na pražskú Akadémiu výtvarných umení (AVU), ale neúspešne. Počas vysokoškolského štúdia podnikol prvú cestu do Paríža, kde sa ešte viac zoznámil s modernými európskymi výtvarnými smermi.
Po návrate do vlasti sa podieľal na vzniku umeleckého združenia Sursum. V roku 1912 sa zúčastnil na spoločnej výstave skupiny a jeho obraz Spiaci mládenec označil významný český maliar Bohumil Kubišta za najlepší obraz výstavy. Vďaka jeho odporúčaniu sa Zrzavý stal členom Spolku výtvarných umelcov Mánes, pod hlavičkou ktorého vystavoval do roku 1917. V tomto období namaľoval známe obrazy ako Kázanie na hore (1912), Kleopatra I. (1912), Kristus dobrý pastier (1913), Dáma so závojom (1915), alebo Utrpenie (1916).
V roku 1923 sa stal členom Umeleckej besedy a zároveň patril aj do skupiny Tvrdošijní. V rokoch 1922 - 1938 absolvoval Zrzavý niekoľko ciest po Taliansku a Francúzsku.
Prvýkrát sa ako scénograf predstavil v roku 1931, keď pre pražské Národné divadlo pripravil scénu k opere Wolfganga Amadea Mozarta Idomeneus, kráľ krétsky. S Národným divadlom napokon spolupracoval do roku 1959.
Sklamaný udalosťami po Mníchovskej dohode (1938) prestal s návštevami milovaného Francúzska a uchýlil sa k maľovaniu melancholických obrazov inšpirovaných krajinou svojho detstva.
Po druhej svetovej vojne vymenovali v roku 1947 Zrzavého za profesora maľby na Filozofickej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci. Na univerzite pôsobil do roku 1950, keď nastupujúci komunistický režim označil jeho dielo za formalistické. Vrátil sa do rodnej obce a venoval sa výtvarnej tvorbe v slobodnom povolaní.
Na scénu sa vrátil v roku 1963, keď mu Národná galéria v Prahe pripravila retrospektívnu výstavu. Výstava mala veľký úspech a Zrzavého obrazy z obdobia rokov 1907 - 1962 si mohli pozrieť aj milovníci umenia v Brne a Bratislave. V roku 1966 udelili Janovi Zrzavému titulu Národný umelec.
Svetoznámy výtvarník Jan Zrzavý, v diele ktorého sa odrazil nielen vplyv avantgardných výtvarných smerov, ale aj odkaz renesančných majstrov Raffaela a Leonarda da Vinciho, zomrel 12. októbra 1977 v Prahe. Pochovaný je na vlastné želanie v Krucemburku, kde sa nachádza aj Pamätná sieň a múzeum Jana Zrzavého a po maliarovi je aj pomenované námestie.
www.ZIVOTPO.sk
